Týždňovka: Neveselý výsledok MaxaJasona Šmajdu Maia

29. května 2012 v 15:46 | Mickie |  Press & Internet Press
Max Jason Šmajda Mai bol posledným z radu slovenských spevákov, ktorého sme vyslali reprezentovať našu, priznajme si neskromne, spevácku veľmoc, do nadnárodnej súťaže. Nehovorím o nadnárodnej veľmoci náhodou. Minimálne posledných osem rokov sezónu čo sezónu počúvam z úst rôznych porotcov, trénerov a katov, že speváci, ktorých produkujú ako na televíznom bežiacom páse súťaže typu SuperStar, Talent či Hlas, by boli milionári, keby spievali po anglicky či sa narodili v Amerike.

max jason mai eurovision sitaZdroj: SITA
Max Jason Šmajda Mai je tiež produktom jednej z tých šou, hoci marketingovo prispôsobeným. Heavymetalista s výzorom krehkej blondínky, niečo medzi emo a potomkom pravoverných rockerov. Veď nech. Vkladali sme doňho nádeje, na euforickej hokejovej vlne verili v ďalšie medzinárodné finále. Internetové denníky chrlili správy o podmaňovaní si ďalekého Azerbajdžanu skupinou z nie celkom malej krajiny v strede Európy.
MaxJason ŠmajdaMai mal šancu. Bol iný, ako všetci tí splývajúci s komerčným davom. Odlišný výzorom, štýlom, charizmou. O finále sa hovorilo tak, že by nikoho, čo týždeň, dva dával pozor, neprekvapilo. Čo na tom, že šesť predchodcov brány do exluzívnej finálovej spoločnosti neotvorilo? Čo na tom, že hlasovať za nášho favorita mohli esemeskami len cudzí štátni príslušníci? Plus porota, v ktorej sme podľa mojich vedomostí nemali prísediaceho?

Pozeral som pol prvého a celé druhé semifinále
Zo ŠmajdaMaihovho písal Zápisník. Možno pod vplyvom mediálnej - nebojím sa napísať - propagandy, som po odsledovaní troch štvrtín súťažiacich veril, že jedna z obálok prinesie na pódium meno porazeného finalistu SuperStar zo Slovenska. Nepriniesla. Sklamanie sa dalo prirovnať sklamaniu zo zlého výsledku športovej reprezentácie. Naozaj.
Po finále som hľadal, na ktorom mieste vlastne reprezentant skončil. Viete, pre úplnosť. Nuž, ak neviete, nepoteším vás. Posledný vo svojom semifinále. Počtom bodov 22 asi piaty - šiesty najhorší vôbec. Na Buranovskije babičky či švédsku favoritku (spomínal som odkiaľ bol predseda poroty? Nie? Zo Švédska predsa) sa pozeral z úctivej vzdialenosti stoviek bodov. Nepomohla odhalená hruď, spustené nohavice, anglický text ani energická pódiová šou.

A viete čo? Už len z princípu by sme mali posielať Max Jasonov Šmajda Maiov na Jurovižn každý rok. Za tie dve hodiny fanúšikovania a (evidentne slepej) viery v možný úspech výplodu pesničkárskej televíznej šou to stálo. Navrhujem vždy poslať niekoho, kto má skúsenosti s podobnou šou, a vždy za vlastné. Nehovorte mi, že by sa ich nedalo nahovoriť zo desať. Nemôžeme predsa nepostúpiť do finále do konca vekov. Raz to musí prísť, spievali už kedysi dávno No Name.

(zdroj: medialne.etrend.sk)
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama